Ezt a bejegyzést automatikus fordítással fordíthatja le.
Fiľakovské Kováče
Archeologické nálezy pochádzajú už z neskorej doby kamennej, eneolitické nálezisko – kultúra s kanelovou keramikou (črepový materiál a silexy). Sídlisko tu bolo už v dobe bronzovej – pilínska kultúra(bronzová sekera).
Najvýznamnejšou archeologickou lokalitou v Novohrade je nálezisko pri obci Prša – dokumentuje dobu kamennú – osídlenie bukovohoreskej kultúry, strednú a mladšiu dobu bronzovú – pilinsku kultúru a halštatskú dobu. Keltské žiarové hroby, sídlisko z doby rímskej, pohrebisko z doby sťahovania národov, predveľkomoravské a avarsko-slovanské pohrebisko, staromaďarské hroby a stredoveké pohrebisko.
1246
Prvá písomná zmienka o Fiľakovských Kováčoch – CUACH je z dončnej listiny kráľa Bela IV. z 10. januára 1246 týkajúca sa fiľakovského panstva. Z listiny sa dozvedáme, že fiľakovské panstvo začína južne od hradnej brány dovma kamennými hraničnými označeniami, pri pozemku Baldvina, Bábiho, vlastne Primuseho, potom pri pozemku synov Puruna pozdĺž rieky Suchá ku pozemku Holiša cez rieku Ipeľ.
1434 – 1554
Obec v rokoch 1434 – 1554 patrila hradu Fiľakovo (Fylek, Filekwar) a bol aj v dražbe Perényiovcov.
1828
Fiľakovské Kováče patrili do Novohrdskej stolice v rámci Uhorska. Novohradský komitát patrí medz najstaršie v Uhorsku. Vznikol na prelome X. a XI. storočia. Stoličným centrom, podľa ktorého dostala územnosprávna jednotka svoje pomenovanie bol hrad Novohrad (Novigrad pri mestečku Nógrád). Obec sa zaľudnila až v XVII. storočí a vlastnili ju niekoľkí hodnostári. V roku 1828 mala 37 domov a 325 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Za kapitalizmu bol v obci Cebriánovský veľkostatok.
1925
Etymologický názov Kováči (Kováče) sa odvodzuje zo slovanského slova, podľa kováčov, remeselníkov – výrobcov rôznych potrieb zo železa. V roku 1925 sa Fiľakovské Kováče uvádzajú ako Koachy
1938 – 1944
V rokoch 1938 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku.
1945
Fiľakovské Kováče boli znovu pričlenené k Československej republike začiatkom roka 1945.
Kurtáň
Legenda Hovorí, že osadu Kurtáň pri Fiľakove založil príbuzný kráľa Kurta (= krátky) z rodu Kartal, ktorý tu údajne dostal „krátky” pozemok. Etymologické slovníky slovo „kurta” odvodzujú z latinského curtus, resp. prebratím z taliančiny.
1246
Prvá písomná zmienka o Kurtáni, pochádza z donačnej listiny kráľa Bela IV. z 10. januára 1246, ako Curtan. Niektoré rodiny tu žijúce si zobrali po lokalite aj priezviská Kurtáni.
1295
Curtan sa spomína aj v roku 1295, patrila fiľakovskému panstvu, neskôr rôznym zemepánom, ako poddanská obec. Pôvodne tu žili plavci (Palóci – túrske kmeňové zoskupenia nomádskych Kumánov). Uhorsk králi zajatých Palňocov usádzali ako strážne skupiny, ktorých príslušníci v čase mieru zaoberali pastierstvom a remeslom.
1549
Od roku 1549 má obec názov Kurtan.
1960
Obec Kurtáň (Kurtány) bola spustošená v období tureckej okupácie v druhej polovici XVI. storočia. V XVII. storočí sa uvádza už len ako osada Kurtan. V roku 1960 zo Strážnej hory (Őrhegy) pri Kurtáni kreslí francúzsky vojenský inžinier La Dentu Fiľakovská hrad. Na mape v 70. rokoch XVIII. storočia je Kurtáň zaznačený ako Kurtan – Puszta, teda už len ako pustatina Kurtáň.
1808
Na mape Lipszkého z roku 1808 sa uvádza ako Kurtány. Monografia Novohradu (Mocsáry, 1826) spomína Kurtány ako rímsko-katolícku filiu Fiľakova (predium, kde je 59 duší).
1826
V Kurtáni sa narodil 26. októbra 1826 Ľudovít Mocsáry – politik, bojovník za rovnoprávnosť národov, publicista, statkár. Strednú školu absolvoval súkromne, študoval na univerzite v Pešti.
1861
V roku 1861 po páde Bachovho absolutizmu sa dožadoval plnej nezávisloti Uhorska podľa zákonov z r. 1848. Istý čas bol aj predsedom Strany nezávislosti v Uhorskom parlamente ako poslanec. Vychádzal z presvedčenia, že na dosiahnutie samostatnosti Uhorska je nevyhnuté dohodnúť sa s nemaďarskými národmi a národnosťami, ktoré predstavovali väčšinu obyvateľstva krajiny. Je autorom početných diel. Zaujímavá je jeho práca o národnostiach z r. 1905. Vybrané spisy mu vyšli v r. 1958 pod názvom „Mocsáry Lajos válogatott írásai”.
Fiľakovské Kľačany
Etymologický výklad Kľačian sa odvodzuje od kráľovských sokoliarov, ktorí sa kolonizovali (usadili) pri cestách kráľov na poľovačky do okolia Zvolena v XIV. storočí. Klecsény – je tureckého pôvodu „kerecsény” – jeden z druhov sokola.
1397
Prvá písomná zmienka o Kľačanoch je z roku 1397 Kelechen.
1482
V roku 1482 sa spomína ako Kerechen a 1549 ako Kelechin. Patrila rôznym šľachtickým a zemepánskym rodinám Kanizsayovcom (Kanižay), Verbőczyovcom, Balassovcom. a i..
1604
V roku 1604 získal majetky Tomáš Bosnyák – protitureck bojovník, stoličný hodnostár. Potom obec patrila rodu Koháryovcov.
1683
V roku 1683 Kľačany patrili panstvu Divín.
1717
V listine z roku 1717 sa spomínajú pozemky Kľačian, ako majetky obyvateľov Fiľakova (od chotárov Kurtáňa a obce Prša).
1735
Od roku 1735 patrili fiľakovskému panstvu.
1919
Od roku 1919 do roku 1938 obec patrila Československej republike.
1938
V rokoch 1938-1944 bola pričlenená Maďarsku.
1941
V roku 1941 bola pričlenená ako miestna časť Fiľakovských Kováčov.